SVODÍN        

minulosť – prítomnosť

Obdobie pred založením obce:

Priestory svodínskeho chotára boli osídlené už v dobe kamennej.

Na začiatku I. storočia nášho letopočtu vtiahli do týchto priestorov germánske kmene Kvádov a medzi rokmi 96 až 100 sa sem od juhu prebojovali Rimania. V rokoch 105 až 107 sa na tomto území zdržiavala I. rímska légia, V. légia zvaná Macedónska a XIII. zdvojená légia, ktorej velil Gaius Gilitus Agricola.

Po ústupe rímskych légií v rokoch 530 – 550 sa zaznamenáva príchod avarských  a slovanských kmeňov. V r.896 – 906 prišli prvé maďarské kmene, vedené náčelníkom Hubom.

Počiatky histórie obce:

Podľa historických prameňov obec dostala názov Szőlgyőn (perlivé hrozno).

Prví osídlenci kmeňového náčelníka z rodu Torda začali okolo r.1000 budovať zo šiatrovej osady pevné sídliská.

Počas tatárskeho vpádu (1241) bola osada úplne zničená.

Medzi prvými kolonistami, ktorí prišli okolo r.1245, boli Slováci zo stredného Slovenska.

V roku 1290 začala kolonizácia Nemcov.

Aby sa národnostná rozdielnosť rozlíšila, osada sa rozdelila na „Magyarszőgyén“ (Maďarský Seldín) a „Németszőgyén“ (Nemecký Seldín). Rozdelenie dnešného Svodína môžme datovať od 1.januára 1291.

V r.1295 došlo k nepokojom a obidve osady boli spustošené.

Prvé nápory tureckých vojsk – po bitke pri Moháči (1521), zažila obec okolo r.1530.

Ostrihomský arcibiskup v snahe zabrániť postupu Tukov, dal vybudovať v Maďarskom Seldíne palisádové opevnenia, vďaka ktorým Seldínsky obrancovia úspešne odrážali útoky.

11.novembra 1606 bol uzavretý s Turkami tzv. žitavský mier.

Najväčšie ťaženie v histórii tureckých vojen uskutočnili Turci proti novozámockej pevnosti v r.1663, 7.augusta 1663 bola dobytá pevnosť v Maďarskom Seldíne.

Maďarský Seldín bol oslobodený 7.októbra 1683.

Následne po kuruckých vojnách, v roku 1710 obyvateľstvo zdecimoval veľký mor.

V štvrtej etape kolonizácie v r. 1750prichádzajú Slováci a Moravania z Trenčianskej župy a moravského pohraničia.- V r.1753 mali obe obce spolu 2600 obyvateľov.

V druhej polovici 18.storočia nastáva prudký rozvoj remesiel a obchodu, obec sa stala strediskom jarmokov a trhov.

Po revolúcii (1848-49) prestáva byť ostrihomský arcibiskup feudálnym zemepánom, vlastníctvo prechádza na seldínskych gazdov.

V rokoch 1850 – 1857 sa vybudovala železničná trať Budapešť – Viedeň, stanica bola postavená v Gbelciach, na základe čoho sa obchod, remeslá i kupectvo začalo presúvať do tejto obce.

V roku 1900  bolo v Maďarskom Seldíne 423 domov a 1857 obyvateľov, v Nemeckom Seldíne 327 domov a 1436 obyvateľov. Obe obce spolu obhospodarovali 6042 ha pôdy.

V r. 1950 boli obce zlúčené do obce Svodín, vzniklo JRD Svodín.

Geografické prostredie Svodína:

Obec leží na terénnych vlnách Hronskej tabuli, podklad tvoria neogénne súvrstvia, ako zvyšky morí zo sklonku treťohôr.

Čerhátske pahorky na okraji chotára sa vyznačujú raritnou flórou – vyniká tu dub cérový, plstnatý, kvetena tzv. matranského refúgia... Časť drieňovej hory je prírodnou rezerváciou.

Z fauny vyniká najmä divá kačica, volavka, trsteniarik, sýkorka, slávik modrák...

Svodín má ochranu vnútrozemskej povahy zo všetkých strán. Vďaka týmto podmienkam datujeme najmladšie osídlenie Svodína do 9.st, n. l., čoho následkom sú bohaté a mimoriadne významné archeologické objavy, ktoré zaraďujú Svodín k najvýznamnejším prehistorickým náleziskám na Slovensku i v Európe.

Tradície miestneho folklóru:

Pred prvou svetovou vojnou do svojrázneho ženského kroja žien patrila plátenná košeľa s krátkym rukávom a tzv. „péntő“. Neskôr ju vystriedala dlhá košeľa.

Pod polodlhými hodvábnymi (alebo zamatovými) sukňami nosili 3-4 spodné sukne.

Šaty sa striedali každú nedeľu – podľa farby: prvú nedeľu biele, druhú ružové, bledomodré, alebo bledozelené, v tretiu nedeľu tmavohnedé alebo tmavočervené, poslednú nedeľu čierne.

Za najsviatočnejšie šaty považovali čisto biele a svetlofarebné.

Pre Svodínčana bolo vždy základom hlavného zdroja živobytia poľnohospodárstvo, doplnené chovom dobytka. To sa odzrkadlilo na rytme celoročnej práce a na hmotnom a kultúrnom živote.- Tradovala sa tu povera, že od 13.decembra (Lucia) treba až do Vianoc dôkladne sledovať počasie, lebo počasie v jednotlivých dňoch zodpovedá jednotlivým mesiacom v budúcom roku.

Žatva bola započatá spravidla na Petra a Pavla (29.6.), zrno získali tak, že v sýpke vo vrstvách rozložené obilie nechali podupať koňmi.

Po žatve základnú prácu roľníkov tvoril zber ďalších produktov ( kukurica, ovocie, hrozno ).

Len v zimnom období zostalo roľníkovi trocha času na odpočinok. Vtedy muži poopravovali svoje náradie, ženy priadli konope. Tieto práce sa neobišli bez častých zábav, ktoré boli pareniskom ľudového básnictva.